Zázračným vnuknutím vznikol jeden z najužitočnejších a najnenápadnejších vynálezov ľudstva – papierový kľúč. Traduje sa, že ho vynašli Číňania, ale pochybujem. Oni ho nepotrebovali.
V múzeu cisárskych pokladov v Taipei som videl tisícročné skrinky, ktorých dvierka priliehali tesnejšie ako na bankových trezoroch.. Papierový kľúč musel vzniknúť niekde na Balkáne, možno aj v Rusku. Že ho vynašiel večne opitý stolár Ivan Stepanovič Jabločkov tam kde sa posedenie s priateľmi pri čaji cení cennejšie, viac ako dáka hodinárska presnosť. Tam, kde sa vodka pije z fľaše a dúšky sa odmeriavajú palcom.
Papierový kľúč sa zrodil vo svete nepriliehajúcich dvierok, uvoľnených pántov a zaseknutých kľúčov. Nevedno kedy presne, ale dobou jeho rozkvetu sa stal socializmus. Papierový kľúč bol univerzálne riešené všetkých dverí a dvierok, na skriniach, skrinkách, sekretároch, kredencoch, knižniciach. Verím, že časom by bol vystriedal na zástave Sovietskeho zväzu kosák a kladivo.
Papierový kľúč sa vyrábal doma, ručne, veľmi jednoducho, z akéhokoľvek papiera. Zvládlo to aj neprebudené dieťa, aj starenka s prstami poskrúcanými artrózou. Stačilo odtrhnúť pruh novín, poskladať do rozmeru cigarety, alebo prostredného prstu na ruke a vložiť na hranu netesniacich dvierok. Potom ste už iba dvierka jemne privreli, papier sa prehol do fajočky tak, že dlhšia časť tvorila tesnenie a kratšia vyčnievala spod dvierok – ako kľúčik, uško aj páčka v jednom. Geniálne.
V klasickom slovenskom kredenci sme mali na takýto papierový kľúč zaistenú polovičku dvierok a nikdy to nezlyhalo. Otváranie aj zatváranie papierovým kľúčom prebiehalo hodvábne hladko. A keď sa vyšúchal, tak ste si namotali nový, o chĺpok hrubší ako predošlý, veď on sa usadí. Bol to zámok aj kľúč v jednom, nemuseli ste nič zasúvať, otáčať, skúšať, jednoducho ste vyčnievajúci kúsok papiera potiahli a potom ho automaticky vložili späť. Žiadne špeciálne kľúčiky, žiadne číselné kódy, heslá, ani senzory.
Papierový kľúč, to bol symbol domova, bezstarostnosti, pohody, veľkorysosti a tolerancie. Neviem o nikom, kto raz okúsil papierový kľúč, že by zatúžil po novom, kovovom, komplikovanom zamykaní. Raz sme u nás doma na Poľnej v záchvate pýchy vymenili pokazený zámok na sekretárových dvierkach za nový, lesklý, drahý… Ale bola to márnosť, lebo jazýček nového zámku a štrbina do ktorej mal zapadnúť sa časom odcudzili ako manželský pár, ktorý už roky žije v bezdotykovom vzťahu. Tak sme tam šupli kus poskladaných novín a bolo.
U mojej starej mamy sme mali parádny sekretár, v ktorom boli všetky dvierka zachytené papierovým kľúčom. Krásne mosadzné tepané ozdobné kľúčiky boli iba na ozdobu. Papierový kľúč už pred pár rokmi vyprázdnil svoje pozície. V skutočnosti nezmizol, len sa vytratil zo scény, cúvol, vrátil sa tam, kde vznikol.
Ale dodnes ho môžete na Slovensku stretnúť v menších mestách – na hoteloch, alebo v domoch kultúry a na úradoch. Spoľahlivo stráži dávne tajomstvá a poklady žltých a béžových drevotrieskových skriniek polepených tapetou, ktorá predstiera drevo. Taká ťažká, nespratná umakartovo drevotriesková skrinka s dvierkami istenými papierovým kľúčom, to je pravá slovenská nábytkárska história. To je správa o našom bytovom dizajne…
Keby som raz mohol spolupracovať na našej expozícii na celosvetovej výstave Expo, navrhol by som aby sme tam poslali rôzne drevotrieskové skrinky, kredence a sekretáre. To by bola najčitateľnejšia pravda o našej minulosti a vkuse. Papierový kľúč by bol hitom svetovej výstavy, patent by od nás kúpili Fíni aj Japonci. Pretože v rozvinutých krajinách už zabudli na praktické používanie papierového kľúča. Zostali iba legendy o jeho jednoduchosti, absolútnej spoľahlivosti a genialite celého nápadu. Nič, len kúsok poskladaného papiera zahnutého do fajočky.
Nie je náhoda, že firma Niké si na svoje skvelé tenisky, príjemné tričká, tepláky, plavky a krásne čiapky zvolila papierový kľúč ako svoje logo.
Doprčic,ale že má ten pan Filan uhrančivý, krásný modrý oči…!!!! 🙂 !