Boris Filan
POZOR! POZOR!
Autor tohoto fejetonu, nejčtenější slovenský prozaik současnosti, cestovatel, textař Elánu a celé špičky slovenské populární hudby, moderátor televizních talk show, bude spolu se zpěvákem Pavlem Hammelem vyprávět o tom, jak Jánošíci vidí současné Slovensko!
8.února 2011 ve 20.00hod.
Golem Club, Na Perštýně 18, Praha 1
Vstup zdarma! (www.golemclub.cz)
Keby ste sa ma spýtali, čo robím najradšej, mal by som pokušenie povedať, že spím. Ale to nie je celkom pravda. V Egypte bolo namiesto tropických horúčav chladno a pod mrakom. Hotel mal vyhrievaný bazén a tak som robil to, čo robím najradšej keď bdiem. Zachraňoval som hmyz, ktorý omylom alebo núdzovo pristál v bazéne.
Priesvitné mušky, rozvážne muchy, zlatisté včely, ťažkopádnych chrobákov. V Piešťanoch som to minulý rok robil celé leto. Stojím po prsia vo vode a sledujem hladinu. Niekedy tam tie potvory spadnú, niekedy ich sfúkne vietor, alebo neodhadnú pristávaciu dráhu. Mrazí ma, ako rýchlo sa muchy a lebo včely vzdajú. Spadnú do bazénu , úplne znehybnia a čakajú až ich malulinká smrtka podsekne malulinkou kosou. Šmik.
Ale ja držím hliadku, prebrodím sa k muške, podoberiem ju dvomi dlaňami, vypustím vodu a opatrne ju položím na breh. Chvíľu tam leží, rozpleštená ako mokrá handrička a zrazu sa pohne. Zodvihne zadoček, pokúsi sa nadvihnúť ťažké krídla. Niečo sa v nej vnútri odohráva, musí znova naštartovať život, ktorý už vypla. Vidím ako sa nadýchne a vystrie sa na nohy. Jedno krídlo ešte vlečie za sebou, ale druhé už narovnala. Kúsok sa tacká, je dezorientovaná, už zodvihla aj druhé krídlo. Niektoré muchy musia zastať a ešte si trošku oddýchnuť. Zomieranie vždy strašne unaví. Ale nakoniec vystrú krídla, presušia ich vo vánku, vidím ako sa im vracia sila k štartu. Ak treba, jemne fúknem, aby som ich povzbudil. A tie včely, muchy a chrobáky sa trošku prikrčia natiahnu hlavu dopredu a spravia to, čo by som aj ja rád, ale nedokážem to, ani keby som žil tisíc rokov – nadýchnu sa a letia.
Ja stojím v bazéne a držím stráž. Niekedy aj hodiny. Už som od chladu stratil cit v nohách, je mi zima, ale neodídem. Som v službe. Patrím k dobrovoľným strážcom.
Aj vo svete o číslo väčšom ako je náš, stoja takíto chlapi a robia to isté. Viem to, pár razy ma už vytiahli a fúkli mi do krídiel.
